Projekt Sekvencia sa zameriava na autorský prístup k tvorbe porcelánových objektov a skúma nové hranice v dizajne prostredníctvom inovatívnych technologických procesov. Vychádza z teórie česko-nórskeho teoretika dizajnu Jana Michla, ktorý spochybňuje tradičné koncepcie dizajnu a ich aplikáciu v súčasnom kontexte. 

Projekt sa zameriava na technológie umožňujúce vytvárať variabilné odlievacie formy. Hlavným princípom projektu je odstránenie modelu z tradičného výrobného procesu, čo otvára priestor pre náhodnosť a experiment. Forma, do ktorej sa odlieva keramická hmota, vzniká modulárnym skladaním sadrových segmentov. Jednotlivé diely formy sú vyrobené netradičným prístupom v tradičnej keramickej praxi. Výsledný tvar finálneho objektu nevzniká výrobou modelu a následným zaformovaním – výrobou formy, ale vytvorením takzvaných foriem na formy, čím vynechávam dva zásadné kroky z tradičného technologického postupu. Tento prístup k výrobe foriem je mojím autorským vstupom do procesu. Momentálne mám navrhnuté a vyrobené tri typy foriem na formy (A, B, C). Odliatky z týchto foriem skladám do výslednej odlievacej formy na keramické hmoty. Každý typ základnej formy nadväzuje na iný typ formy, a tým pádom sú tieto diely medzi sebou kompatibilné a zároveň funkčné aj samostatne. Forma typu A sa skladá z 20 kusov trojuholníkových dielov zvierajúcich uhol 18°. Typ B zviera uhol 36° a forma sa skladá z desiatich dielov. Typ C zviera 72° a výsledná forma sa skladá z piatich základných kusov. To znamená, že v tomto momente máme tri tvary keramických odliatkov – váz. Formy sú však navrhnuté tak, že jednotlivé dielce foriem sa môžu medzi sebou meniť, stačí dodržať jednoduchý princíp – výsledná forma sa musí skladať z dielov, ktorých súčet uhlov bude 360°. Napríklad odlievacia forma by sa mohla skladať z dvoch dielov C, štyroch dielov B a štyroch dielov A. Výsledný tvar vázy ovplyvňuje aj pozícia jednotlivých dielov. Napríklad zostavenie podľa vzorca – sekvencie CBAABCBAAB. Výsledné porcelánové objekty tak vznikajú ako jedinečné artefakty, v ktorých sa stretáva racionalita s variabilitou. 

Tento projekt posúva hranice tradičného dizajnu a otvára možnosti pre interakciu, a zapojenie užívateľa do procesu výroby. Prínos projektu Sekvencia spočíva v redefinovaní prístupov v dizajne cez autorské technologické postupy, ktoré obohacujú umenie a dizajn o nové perspektívy. Inovácie v keramike a porceláne realizujem experimentovaním s variabilitou formy a kombinovaním analógových a digitálnych technológií, čím sa otvárajú nové možnosti výroby. Tento projekt tiež podporuje diskusiu o dizajne ako procese, ktorý umožňuje interakciu a spoluprácu medzi dizajnérmi a užívateľmi. 

V projekte Segment sa sústredim na autorský prístup k tvorbe objektov s cieľom preskúmať a posunúť hranice originality v dizajne. The Segment rovnako ako aj The Original vychádza z teórie českého-nórskeho teoretika dizajnu Jana Michla, ktorý vo svojich textoch často spochybňuje tradičný ideál originality ako niečoho úplne nového a nevideného. Podľa neho je tento koncept do veľkej miery modernistický mýtus, ktorý prehliada skutočnú podstatu tvorby a inovácie v dizajne. V dnešnej dobe, keď je túžba po jedinečných, personalizovaných produktoch stále silnejšia, sa javí originalita ako vzácna hodnota.

Segment je mojím experimentálnym riešením tejto otázky originality prostredníctvom technológie, ktorá zámerne vynecháva z procesu tvorby keramických odliatkov model, čo je hlavnou ideou projektu. Výsledný tvar výrobku definuje náhodnosť a experimentálne zásahy do štandardného výrobného procesu. Táto autorská technológia zahŕňa proces, pri ktorom sa vytvárajú sadrové polotovary, odlievané do foriem z hliníkového plechu a 3D tlačených komponentov. Po vytvorení polotovarov nasleduje ich úprava rezaním a vrtanim, čo vo vnútri formy zanecháva jemný, jedinečný reliéf, ktorý by inými postupmi nebolo možné dosiahnuť. Jednotlivé sadrové dielce sa následne ukladajú do odlievacej formy, ktorá slúži ako základ pre finálny porcelánový objekt.

Projekt Segment sa stavia do kontrastu voči tradičnému dizajnu, ktorý kladie dôraz na tvorbu dokonalých a reprodukovateľných produktov. Zameriava sa skôr na samotný proces tvorby a jedinečnosť výsledného artefaktu, ktorý vzniká originálnym technologickým postupom. Týmto prístupom sa teda stávam dizajnérom procesu, nie výsledného produktu.

Tento prístup prekračuje bežné hranice originality tým, že pracuje s náhodnosťou a zámerne nedokonalou sériovosťou. Táto autorská technológia zároveň spája prvky remeselnej a priemyselnej výroby, čím podporuje udržateľnosť a rozširuje možnosti tvorby

Moja diplomová práca s názvom „Originál“ z roku 2022 sa zameriavala na problematiku originality v dizajne. Východiskom nadväzuje na práce česko-nórskeho teoretika dizajnu Jana Michla poukazujúceho na to, že každý dizajn je vlastne redizajnom a žiadny dizajnér nezačína svoju prácu bez predchodcov. Túto tézu rozvíjam poukazom na to, že svet dizajnu ponúka množstvo produktov až podozrivo sa ponášajúcich na iné. Dnešná doba je však príznačná túžbou po individualizácii, každý chce vlastniť niečo výnimočné. Môj diplomový projekt ilustruje hypotézu, že originalitu môže vytvoriť len zapojenie náhody do procesu tvorby. Prezentuje autorskú technológiu navrhnutú ako systém odlievania keramických objektov umožňujúci variabilné generovanie „originálnych“ artefaktov.

Projekt sa odkláňa od výsledného produktu ako obvyklého plodu dizajnérskej aktivity. Akcentuje proces prezentovaný výrobnou linkou odkazujúcou k manufaktúrnej produkcii. Pozostáva z piatich krokov. Prvým je 3D tlačiareň vytvárajúca formy pre sadru. Druhým sadrovňa, v ktorej sa odlievajú sadrové polotovary. V treťom sa na štiepacom lise s alternatívnymi nožmi vylamuje časť odlievacej dutiny. Následne sa na seba v určitej kompozícii nalámané časti ukladajú a vzniká forma pre keramický objekt. Jeho odliatie z porcelánu predstavuje finálny krok výrobného procesu. Variabilita skladania jednotlivých modulov formy, ale aj úmyselná nedokonalosť procesu odlievania zaručuje originalitu každého výsledku.

V kontraste s bežnou výrobnou praxou, ktorej cieľom je multiplikovať „dokonalý“ dizajn v mnohých kusoch je výsledkom projektu algoritmus, na ktorého základe je každý objekt – „váza“ originálnym kusom. Môže ho vytvoriť autor projektu, softvér, ale aj užívateľ aktívne vstupujúci do procesu. Istý punc ušľachtilosti mu dodáva porcelán, ktorý je zvnútra glazovaný. Zvonku však neglazovaný povrch (biskvit) odtláča štruktúry sadrových foriem a odkazuje tak k autorskému technickému riešeniu a procesuálnemu charakteru artefaktu. Dizajn procesu je tak dôležitejší než dizajn produktu. Projekt zároveň tematizuje konvergenciu remeselných a priemyselných technológií predstavujúcu jednu zo stratégií pre trvalú civilizačnú udržateľnosť.

Za svoju diplomovú prácu som získal Cenu rektorky VŠVU, hlavnú cenu Bratislava Design Week 2022 a Národnú cenu za dizajn 2023.